Pstruh dúhový

Pôvod pstruha dúhového chovaného

Pstruh dúhový pochádza zo západnej časti Severnej Ameriky, z povodia Tichého oceánu. Pôvodne sa vyskytoval od 24^o severnej šírky – Rio del Presidio v Mexiku na sever až na Aljašku, kde jeho severnou hranicou rozšírenia je Kuskokwin River ústiaci do Beringovho mora, južne od rieky Yukon. Veľká plastičnosť a rozsiahly areál rozšírenia viedli k tomu, že sa vytvoril rad zemepisných foriem i foriem ekologických – potočné, jazerné, morské, podobne ako u nášho pstruha potočného. To značne sťažovalo prácu zoológom i ichtyológom. Mnohé z týchto foriem boli popísané ako samostatné druhy, iné ako poddruhy alebo variety skôr popísaných druhov.

Ikry pstruha dúhového

Rovnaké formy boli často popísané rôznymi menami alebo dokonca tým istým menom boli označené rôzne formy. K nejasnostiam v taxonómii pstruha dúhového prispel aj umelý chov rýb s jeho rozvojom od 80-tich rokov 19. storočia. Pstruhy dúhové odchované v liahňach sa po vysadení do riek pokrížili s pôvodne vysadenými populáciami a tieto postupne vymizli.  Pôvodné formy zostali zachované len na izolovaných lokalitách, väčšinou v horských jazerách. Pstruh dúhový je dnes vedeckým menom označovaný Oncorhynchus mykiss  (Richardson, 1836). VLADYKOV, 1963 ho zaradil do nového podrodu  Parasalmo a označil ho  ako Parasalmo gairdneri (Richardson , 1836)

Pstruh dúhový bol prvý krát dovezený do Európy – Nemecka v r. 1880

Zásluhu na tom má profesor S. F. Baird z Washingtonu. Baird v r. 1874 poveril indiánskeho rybára Livingstona Stone, aby zabezpečil v Kalifornii väčšie množstvo ikier pstruha dúhového. Stone získaval ikry v McCloaud River (prítok rieky Sacramento), prameniacej na Mount Shasta v pohorí Sierry Nevady od 12.januára 1880 do 11.apríla 1887. Stone odlovoval na trliskách a vytieral ako malé, stanovištné ryby, tak aj veľké, ťažné jedince . Ikry boli liahnuté a pstrúžiky odchovávané až do pohlavnej dospelosti v stanici pre umelých chov lososa na rieke McCloud (Baird Hatchery) a neďaleko, v novo postavenej liahni na Crooks Creek. Borne  uvádza, že od roku 1880 do roku 1887 bolo v liahni na McCloud River oplodnených 2555600 ikier pstruha dúhového. Z nich bolo odoslaných do Európy a na iné miesta v Spojených štátoch 1 791 500. Pstruh dúhový vtedy žijúci v rieke McCloud bol označovaný ako Parasalmo gairdnerii stonei (= Salmo shasta).

Asi trojtýždňové pstruhy dúhové po vyliahnutí.

V tomto období sa vo východných štátoch USA zaoberali výskumom zo západu dovezeného pstruha dúhového dve stanice Northwil v Michigane a Mytheville v juhozápadnej Virginii. V týchto liahňach bolo od roku 1883 do roku 1886 oplodnených 916 950 ikier, z nich bolo na rôzne miesta rozoslaných 256 000 ikier.

Prvé zásielky ikier pstruha dúhového, dovezeného do Európy, pochádzali z rieky McCloud. Podľa mienky vtedajších európskych odborníkov boli tieto ryby stanovištné. V Nemecku a potom aj inde v Európe bol tento prvý dovezený pstruh označovaný pomenovaním Salmo irideus. O novú rybu bol v Európe veľký záujem. Rybárske závody v západných štátoch nestačili uspokojiť dopyt a preto boli do Európy expedované ikry pstruha dúhového i z chovných zariadení vo východných štátoch, z rýb pochádzajúcich z dolných tokov riek, kde sa vyskytovala bežná forma nazývaná steelhead alebo steelhead lachs (pstruh oceľový alebo losos oceľový). Zásielku týchto pstruhov dostal Jaffé v Nemecku v r. 1898. Táto forma bola označovaná Salmo gairdnerii irideus  Gibbons, 1855, alebo Salmo rivularis.

Najnovšie bolo zistené, že pstruh dúhový je totožný s druhom Salmo mykiss (Walbaum, 1792 ) a podľa ďalších porovnaní bol zaradený do rodu tichomorských lososov Oncorhynchus a v súčasnosti sa pre pstruha dúhového používa vedecké meno Oncorhynchus mykiss ( Walbaum, 1792 )

Roku 1880 doviezol barón Révay prvé oplodnené ikry pstruha dúhového a sivoňa potočného (amerického pôvodu) a vysadil ich do Štiavničky v povodí Váhu.

Dovozy ikier prerušené prvou svetovou vojnou boli obnovené po jej skončení. Pstruh dúhový sa stal obľúbenou rybou, plne sa osvedčil v rybníkoch ale v tečúcich vodách nádeje rybárov sklamal. Z väčšiny tokov sa po určitej dobe vytratil. Príčinu tejto „túlavosti“ videli chovatelia i odborní pracovníci v tom, že do Európy bola dovezená nielen stanovištná forma pstruha dúhového, ale i ťažná forma a ich kríženci. Preto rybárski odborníci hlavne v súvislosti s ďalšími dovozmi z USA, sa začali zaujímať o pôvod dovážaných pstruhov. Záujem bol hlavne o pstruha dúhového z McCloud River, lebo o ňom panovala domnienka, že je stanovištným.

Z tohoto obdobia pochádza tiež dovoz, keď na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia doviezla grófka Vanderbiltová – Széczényiová z Kanady alebo USA ( nie je presne uvedená krajina pôvodu) tzv. neťažného pstruha dúhového, ktorého vysadili do jazera Morské oko vo Vihorlate, kde sa tento rozmnožoval a dokonca aj postupne vytláčal pôvodného pstruha potočného.

Koniec druhej svetovej vojny zasadil chovu pstruha dúhového ťažkú ranu. Väčšina generačných rýb bola zničená. Preto ihneď po oslobodení po jednaní s dánskymi firmami Sydjysk Damkultur v Vejen a Vestdysk Damkultur z Vemb bol uskutočnený dovoz ikier pstruha dúhového a pstruha potočného. V r. 1947 prišlo do vtedajšieho Československa 10 605 000 ikier pstruha dúhového. Slovensko obdržalo z tejto zásielky 4 milióny ikier. Okrem toho Slovensko v decembri 1947 získalo ešte 100 000 ks rôčika. Koncom decembra 1948 prišlo z Dánska 189 000 ks rôčika pstruha dúhového – z toho v Čechách dostali 50 000 ks rôčika, Morava 71 000 (6000 z toho bolo určených pre tečúce vody ), Slovensko 66 000 (určené väčšinou pre tečúce vody). Ryby odchované z týchto zásielok, hlavne však z rôčikov dovezených na rozhraní rokov 1948/1949 sa stali základným matečným materiálom väčšiny pstruhárstiev  v Československu, teda aj na Slovensku O takmer jednotnom zložení u nás bežne chovaných pstruhov svedčia  i výsledky vyšetrovania týkajúcich sa meristických znakov.

Nové dovozy sa uskutočnili až od polovice šesťdesiatych rokov. Vo februári 1965 dostal Československý rybársky zväz 20 000 ikier pstruha dúhového z USA ( presný pôvod sa nepodarilo zistiť). Ikry boli doliahnuté v Českom Dube a plôdik bol rozoslaný miestnym organizáciám ČZRS: Jeseník,  Ústí nad Orlicí,  Vsetín,  a na Slovensku  Podsuchá.  Časť toho plôdika dostala aj  liaheň v Dubnej Skale pri Vrútkach.

31. januára 1966 dostala katedra zoológie VŠZ v Prahe 10 000 ikier pstruha dúhového od firmy S.N. Joker z Egtved v Dánsku a priviezla ich na pstruhárstvo v Litomyšli – Nedošíně. Chovateľ oznámil, že ide o formu „kamloops“ (Parasalmo gairdnerii kamloops – pochádza z jazier v Britskej Kolumbii a zo severovýchodnej časti štátu Washington). Ryby dosahujú pohlavnú zrelosť väčšinou vo štvrtom roku a výter začína už koncom októbra. V roku 1967-1968 bola časť týchto rýb prevezená na iné rybárske závody medzi inými aj  Dubnú Skalu a Kláštor pod Znievom.  Nakoľko na Dubnej Skale neboli vhodné teplotné podmienky vody (nízka teplota počas zimných mesiacov ) stratili matečné ryby vlastnosť, vytierať sa na jeseň. Preto boli dovezené ryby tejto formy z Bečova nad Teplou v roku 1971 vo veku dvojročných rýb na stredisko Slovenského rybárskeho zväzu Kubrica pri Trenčíne. Charakteristickou vlastnosťou, okrem dobrého rastu, bola dosahovaná pohlavná zrelosť v novembri a decembri pri teplote vody 9 °C.

Tieto ryby sa stali základom chovu tržných pstruhov na všetkých strediskách Slovenského rybárskeho zväzu a prispeli k intenzifikácii produkcie tržných lososovitých rýb. Ďalší dovoz sa uskutočnil v roku 1986, kedy bola dovezená táto forma od firmy Jansen z Francúzka, nezávisle od seba do Kláštora pod Znievom a do novovybudovaného pstruhárstva Ružomberok – Biely Potok. Táto forma bola vyšľachtená na dosahovanie pohlavnej dospelosti v druhom roku života a pohlavnej zrelosti od októbra.

V súčasnosti existujú už formy chovaného pstruha dúhového vytierajúce sa počas celého roka, pričom výter môže byť riadený svetelnými a teplotnými podmienkami. Jedná sa však stále, ako bolo uvedené vyššie o druh – pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss (Walbaum, 1792 )).

MVDr. Juraj Příhoda, CSc.